EUCHARISTIA, Eucharistické zázraky a svedectvá




Náuka o Eucharistii:

Základná náuka
a informácie o Eucharistii


Výber z Cirkevných
dokumentov




Malý výber zázrakov:

Zázrak svätej hostie
v Moncada
(1392)


Misie v Manzanede
(1903)


Tajomstvo malého
židovského chlapca
(1918)


Neporušené hostie
v plameňoch
(1608)


Chlapček z Almolda
(1936)


Zázrak v Maďarsku
(po II. svet. vojne)


Eucharistia
v Argentíne a v Poľsku
(1996 a 2008)


Stretnutie s Ježišom
v Eucharistii
(1987)





Home

Stretnutie s Ježišom v Eucharistii

Rehoľná sestra Briege McKenna z Írska, z kongregácie Sestier sv. Kláry, ktorá od roku 1971 vo svojej pomáhajúcej službe precestovala svet od Latinskej Ameriky až po Južnú Kóreu, uvádza toto svedectvo o Eucharistii v roku 1987:


eucharistia Keď premýšľam nad stretnutím sa s Ježišom vo sv. omši a nad príbehom o žene, ktorá sa dotkla obrubv Ježišovho rúcha, prichádza mi na um niekoľko zážitkov, s ktorými by som sa s vami chcela podeliť.

Jeden je príbeh o mladom kňazovi, ktorý mi raz večer s úzkosťou zatelefonoval. Práve sa dozvedel, že má rakovinu hlasiviek a že mu ich budú musieť do troch týždňov vyoperovať. Bol zúfalý. Za kňaza bol vysvätený pred necelými šiestimi rokmi. Ako som sa s ním modlila, pocítila som, že Pán chce, aby som ho upozornila na Eucharistiu. Povedala som mu: "Otče, môžem sa teraz s vami modliť cez telefón, a aj sa budem, ale nestretli ste sa predsa dnes ráno s Ježišom a nestretávate sa s ním každý deň?"
Nevedela som, že tento kňaz neslúži omšu každý deň.
Pokračovala som: "Otče, každý deň, keď sa zúčastňujete na omši, keď beriete do rúk Hostiu a keď ju prijímate, stretávate sa s Ježišom. Žena v evanjeliu sa dotkla len obruby Ježišovho rúcha. Vy sa dotýkate priamo Ježiša a prijímate ho do svojho tela. Máte ho za pokrm. Uvedomili ste si, že Ježiš prechádza vaším hrdlom? Nie je tu nik lepší, za kým by ste mali ísť, ako Ježiš. Proste ho, aby vás uzdravil!" Cez telefón som počula, že plače. Opakoval: "Och, sestra, ďakujem vám, ďakujem." O tri týždne išiel na operáciu a hneď nato mi znovu telefonoval. Neoperovali ho, lebo lekári zistili, že nádor úplne zmizol a jeho hlasivky boli celkom zdravé.
Približne rok po tejto udalosti som sa znovu o ňom niečo dopočula prostredníctvom jeho priateľa. Pred svojou chorobou tento mladý kňaz prestal okrem nedele slúžievať omšu. Bral svoju povinnosť denného slávenia Eucharistie na ľahkú váhu. Boh použil túto skúsenosť s rakovinou, aby sa dotkol jeho života a premenil ho. Tento kňaz bol úplne uzdravený, ale nielen fyzicky. Eucharistia sa preňho stala centrom života. Podobne ako žena pri studni v Jánovom evanjeliu, aj on sa začal stretávať s Ježišom pri najlepšej zo studní, z ktorej človek môže piť a nikdy nebude smädný. Áno, zázraky sa dejú.

Iné uzdravenie, ktoré sa týka Eucharistie, sa stalo v Sydney v Austrálii. Istá žena prišla na miesto, kde sme spolu s otcom Kevinom prednášali. Zastavila ma na chodbe a prosila ma, aby som sa spolu s ňou modlila. Bola zúfala, pretože trpela na rakovinu žalúdka. Celé brucho mala opuchnuté. Doktor jej povedal, že operácia už nemá význam, lebo nádor je príliš rozsiahly.
Navrhla som jej, že hoci sa s ňou teraz pomodlím, nech ide poobede na omšu a sama žiada Ježiša o uzdravenie.
Najviac ju trápil strach zo smrti. Zdôverila sa mi: "Sestra, tak strašne sa bojím zomierania. Keby ma len Boh zbavil tohto strašného strachu!"
Povzbudzovala som ju: "Stretnite sa s Ježišom v Eucharistii. Ja nemôžem nikomu povedať, že bude uzdravený, pretože nie som Boh, ale Ježiš vám určite dá silu zniesť všetko, čo vás čaká na vašej životnej ceste. Ak vás chce previesť cez bránu smrti, dá vám milosť prejsť cez ňu bez toho hrozného strachu. A ak chce, aby ste žili, dá vám milosť žiť."
Bez môjho vedomia išla aj za otcom Kevinom, a on jej povedal to isté. Stalo sa to skoro ráno v sobotu. Večer sme mali veľké zhromaždenie. Zrazu uličkou medzi sedadlami pribehla dopredu žena, objala ma a kričala: "Sestra, stalo sa to!"
Najprv som nechápala, kto je táto žena a čo sa stalo.
Onedlho som dostala vysvetlenie: "Pozrite sa na mňa. Dnes ráno som bola za vami a potom som išla na omšu, ako ste mi poradili. Keď som pristupovala k prijímaniu, povedala som si: o niekoľko minút stretnem Ježiša. Prijmem ho a budem ho prosiť o pomoc."
Aj keď bola katolíčkou, ktorá často prijímala Eucharistiu, tentoraz sa s vierou zahľadela na hostiu a modlila sa: "Viem, Ježišu, že si tu skutočne prítomný. Dnes, keď ku mne prídeš, odním odo mňa tento strach, ktorý ma tak trápi. Uzdrav ma, ak chceš, ale v každom prípade urob niečo!"
Povedala mi: "Len čo som si vložila sviatosť na jazyk a prehltla ju, cítila som, akoby niečo v mojom hrdle horelo a zostupovalo do žalúdka. Pozrela som sa na brucho a opuch tam nebol."

Táto žena bola uzdravená. Koľkí z nás pristupujú k Eucharistii len fyzicky prítomní, bez žiadneho očakávania viery, bez nadšenia nad tým, čo sa práve odohráva? Koľkí prijímame Eucharistiu len kvôli tomu, čo tým získame, bez toho, žeby sme Boha chválili za to, že nám dáva seba samého? Viera je rozhodnutie. Musíme do nej vložiť vlastné úsilie. Nieje chyba, keď poviete o omši: "Ja tomu nerozumiem a vôbec nič tam necítim, ale verím." Ak prídete na omšu so správnym postojom, váš život sa zmení. Naše kostoly sú často napratané ľuďmi, ktorí prichádzajú a odchádzajú nezmenení. Pýtate sa sami seba: "Je tu skutočne prítomný Ježiš? Žeby sa zmenil? Neplní už svoje prisľúbenia?" Nieje to skôr v tom, že nemáme očakávajúcu vieru, ktorá by mu umožnila dotknúť sa nášho života a odpovedať na naše potreby?
Ježiš je ten istý včera, dnes a naveky. On, Ježiš, ktorý v evanjeliu uzdravoval, určite splní svoje prisľúbenie a bude si všímať potreby svojho ľudu. Môžeme obviňovať kňazov z nedostatku našej viery, keď hovoríme, že kňaz je nudný, príliš nevýrazný, príliš hlučný, či málo charizmatický? Ale tu nejde o kňaza, ide o našu vieru. Je pravda, že ak má kňaz veľkú vieru je to krok k opravdivej bohoslužbe. To je dôvod, prečo vyzývam kňazov k väčšej viere.
Musíme sa pozerať ponad seba a ponad ľudskosť kňazov, aby sme porozumeli, koho reprezentujú pri omši a čo sa tam deje. Ako katolíčka viem, že nemôžem dovoliť kňazovi prísť medzi mňa a Ježiša v Eucharistii. Cirkev nás zaväzuje navštevovať omšu nie preto, že nás Ježiš potrebuje, ale preto, že ako všetky dobré matky Cirkev vie, že potrebujeme chlieb života, aby sme dokázali žiť vo svete, o ktorom nám Ježiš sám povedal, že nás bude nenávidieť, lebo nenávidí Jeho.
Potrebujeme byť posilnení pre našu cestu. Pokrmom pre dušu a pokrmom pre telo: to je to, čo nám Ježiš dáva prostredníctvom sv. omše.


Pramene:
Briege McKenna OSC with Henry Libersat - Miracles Do Happen, Dublin 1, Ireland, Veritas Publications.
Briege Mc Kenna, OSC a Henry Libersat - Zázraky sa dejú, Serafín 1995.



Home