EUCHARISTIA, Eucharistické zázraky a svedectvá




Náuka o Eucharistii:

Základná náuka
a informácie o Eucharistii


Výber z Cirkevných
dokumentov




Malý výber zázrakov:

Zázrak svätej hostie
v Moncada
(1392)


Misie v Manzanede
(1903)


Tajomstvo malého
židovského chlapca
(1918)


Neporušené hostie
v plameňoch
(1608)


Chlapček z Almolda
(1936)


Zázrak v Maďarsku
(po II. svet. vojne)


Eucharistia
v Argentíne a v Poľsku
(1996 a 2008)


Stretnutie s Ježišom
v Eucharistii
(1987)





Home


Eucharistia v Buenos Aires

Argentína 1996  

Buenos Aires Eucharistický zázrak, uznaný Cirkvou, sa udial v roku 1996 v hlavnom meste Argentíny - Buenos Aires.

Večer 18. augusta 1996 o 19. hod. slúžil kňaz Alejandro Pezet svätú omšu v kostole, ktorý sa nachádza v obchodnej časti mesta Buenos Aires. Na konci rozdávania svätého prijímania podišla k nemu žena a oznámila mu, že v zadnej časti kostola leží na svietniku vyhodená hostia. Otec Alejandro išiel na uvedené miesto a zazrel zneuctenú hostiu. Bola natoľko špinavá, že ju nemohol požiť. Vložil ju do nádobky s vodou a uložil ju do svätostánku v kaplnke Najsvätejšej Sviatosti.

Keď v pondelok 26. augusta otec Alejandro otvoril svätostánok, s údivom zistil, že hostia sa premenila na krvavú substanciu. Informoval o tom kardinála Jorgeho Bergoglia, ktorý nariadil vyhotoviť odborné fotografie. Hostiu fotografovali znovu 6. septembra. Na fotografiách je zjavné, že hostia, ktorá sa premenila na krvavé mäso, sa výrazne zväčšila.

Niekoľko rokov ju uchovávali vo svätostánku a celú záležitosť držali v tajnosti. Keďže však hostia vôbec nepodliehala rozkladu, v roku 1999 kardinál Bergoglio rozhodol, že ju dajú vedecky preskúmať. 5. októbra 1999 odobrali vzorku a poslali ju vedcom do New Yorku. Zámerne ich neinformovali o jej pôvode. Jedným z výskumníkov bol Dr. Frederic Zugibe, známy newyorský kardiológ a súdny patológ. Potvrdil, že skúmaná substancia je skutočné ľudské telo a krv, v ktorej sú prítomné ľudské DNA. Vyhlásil: „Skúmaný materiál je čiastkou srdcového svalu, ktorý sa nachádza v stene ľavej srdcovej komory v blízkosti priehradiek. Tento sval zodpovedá za srdcové sťahy. Nesmieme zabúdať, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela. Srdcový sval je v stave zápalu, nakoľko sa v ňom nachádza veľa bielych krviniek. Znamená to, že vo chvíli odoberania vzorky toto srdce žilo. Tvrdím, že srdce žilo, pretože biele krvinky mimo živého organizmu odumierajú – potrebujú ho, aby ich oživoval. Ich prítomnosť preto naznačuje, že vo chvíli odoberania vzorky srdce žilo. Ba čo viac, tieto biele krvinky prenikli do tkaniva, čo poukazuje na skutočnosť, že toto srdce trpelo – napríklad ako niekto, koho veľmi bili po hrudníku.“

Známy austrálsky novinár Mike Willesee sa vedca opýtal, ako dlho by biele krvinky prežili, keby sa nachádzali v ľudskom tkanive, ktoré bolo ponorené do vody. Dr. Zugibe odpovedal, že by prestali existovať v priebehu niekoľkých minút.

Vtedy novinár informoval doktora, že materiál, z ktorého odobratá vzorka pochádza, najskôr mesiac uchovávali v nádobe s obyčajnou vodou a potom tri roky v nádobe s destilovanou vodou – až vtedy z neho odobrali vzorku na vedecký výskum. Doktor Zugibe odpovedal, že nenachádza vedecké vysvetlenie tejto skutočnosti, ktorá sa nedá racionálne objasniť.


Až vtedy Mike Willesee informoval Dr. Zugiba, že pôvodom vzorky, ktorú preskúmal, je premenená hostia (biely nekvasený chlieb), ktorá sa tajomným spôsobom premenila na čiastku krvavého ľudského tela. Udivený Dr. Zugibe sa vyjadril: „Ako a prečo mohla konsakrovaná hostia zmeniť svoj charakter a stať sa živým ľudským telom, ostáva pre vedu neriešiteľným tajomstvom, ktoré presahuje jej kompetencie.“


Takýchto podobných zázrakov je po svete zdokumentovaných viacero.
Ak Kristus premení hostiu na fyzicky vnímateľné telo a krv, na sval zodpovedný za srdcové sťahy, chce tým prebudiť, povzbudiť a posilniť našu vieru v jeho skutočnú prítomnosť v Eucharistii. Pripomína nám, že je to reálna, a nielen symbolická prítomnosť. Ozrejmuje nám tým, že počas každej svätej omše sa sprítomňuje celé tajomstvo našej spásy: jeho umučenie, smrť i zmŕtvychvstanie. Ako ďalší príklad pridáme ešte podobnú udalosť z Poľska:



.......






Eucharistia v Poľsku

Poľsko 2008  

V poľskej Sokółke 12. decembra v roku 2008 vo farskom kostole sv. Antona sa farárovi, ktorý podával sväté prijímanie veriacim, stala nepríjemnosť: Vypadla mu z misky jedna premenená hostia a dopadla na zem. Kňaz ju úctivo zodvihol a vložil do ablučnej nádobky - misky s vodou pri dvierkach svätostánku, aby sa hostia vo vode rozpustila.

Po niekoľkých dňoch prekvapený farár spozoroval, že hostia sa vo vode nerozpustila. Objavili sa však na nej červené škvrny. Prekvapený kňaz informoval o udalosti diecéznu kúriu. Neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že časť hostie sa nevysvetliteľným spôsobom premenila na organické tkanivo srdcového svalu človeka. Hostia bola neskôr v monštrancii vystavená na poklonu veriacim.

Poľské média tiež informovali o zázračných uzdraveniach, ktoré sú zaznamenané a zodpovedne dokumentované na farskom úrade v Sokółke. Podľa zverejnených informácií počet milostí vyprosených na kolenách pred eucharistickým Kristom rýchlo narástol. Príklady uzdravení:

Pani Krystyna Oloffson, Poľka žijúca vo Švédsku, trpela nádorovým ochorením. Počas svojho pobytu u dcéry, ktorá žije v Poľsku, počula o neobyčajnom zázraku v Sokółke. Išla tam a poprosila kňazov, aby v kostole odslúžili svätú omšu za jej uzdravenie. S týmto úmyslom sa dlho a s veľkou dôverou modlila pred vystavenou hostiou. O niekoľko dní celkom ustúpila neznesiteľná bolesť, ktorá sprevádzala jej chorobu a lekári po dôkladných vyšetreniach skonštatovali, že nádor z jej tela úplne zmizol.

V decembri 2011 dievčatá z miestnej školy poprosili kňaza o odslúženie svätej omše za uzdravenie ich kamarátky Justyny Popowczak, chorej na rakovinu. Presne v ten deň a v tom istom čase, keď kňaz slávil svätú omšu v jej intencii, prebiehali vyšetrenia dievčaťa, ktoré bez akýchkoľvek pochýb preukázali, že nádor na obličke dievčaťa celkom zmizol. Práve toto odborné svedectvo lekárov je ďalším vzácnym dokumentom, ktorý kňazi v Sokółskom sanktuáriu uchovávajú. Kniha umiestnená v Kostole svätého Antona začala už po niekoľkých rokoch byť plná rôznych svedectiev.

Pramene: Poľská denná tlač, rozhlasové, televízne a internetové médiá




Home