EUCHARISTIA, Eucharistické zázraky a svedectvá




Náuka o Eucharistii:

Základná náuka
a informácie o Eucharistii


Výber z Cirkevných
dokumentov




Malý výber zázrakov:

Zázrak svätej hostie
v Moncada
(1392)


Misie v Manzanede
(1903)


Tajomstvo malého
židovského chlapca
(1918)


Neporušené hostie
v plameňoch
(1608)


Chlapček z Almolda
(1936)


Zázrak v Maďarsku
(po II. svet. vojne)


Eucharistia
v Argentíne a v Poľsku
(1996 a 2008)


Stretnutie s Ježišom
v Eucharistii
(1987)





Home

Chlapček z Almolda

Španielsko 1936    


Španielska občianska vojna v rokoch 1936-1939 bola spojená s krutým prenasledovaním Cirkvi. Ako v prvých storočiach po Kristovi boli prví kresťania väznení, mučení a zabíjaní preto, že vyznávali Pána Ježiša, aj teraz boli prenasledovaní, že skrývali kňazov alebo patrili ku kresťanskej organizácii.
Na tajný, dlho pripravovaný rozkaz, boli vo večerných hodinách dňa 18. júla 1936 zapálené všetky farské kostoly Barcelony. Dobrí katolíci so slzami v očiach pozorovali horiace kostoly. Ten, kto sa odvážil priblížiť, bol zastrelený.

Časopis Diario de Barcelona z 29. októbra 1943 oznámil, že počas revolucie bolo zabitých asi 7000 španielskych kňazov, rehoľníkov a seminaristov. Okrem toho boli umučení dvanásti biskupi a jeden apoštolský administrátor:
1) Don Diego Ventaja Milan, biskup z Almerie, bol vláčený po uliciach, vysmievaný a nakoniec na jednom dvore zastrelený.
2) Don Florentino Asensio Barosso, biskup a apoštolský administrátor z Barbastra, bol neľudsky týraný a zabitý.
3) Don Manuel Irurita Almandez, biskup z Barcelony, miláčik chudobných, široko-ďaleko známy pre svoju láskavosť a dobrotu, bol prenasledovaný, uväznený a za záhadných okolností zastrelený.
4) Don Narciso La Plana y Laguna, biskup z Cuenci, bol spolu s dvoma príbuznými kňazmi zastrelený.
5) Don Narcosi Estenanga y Echevarria, biskup z Ciudad Real, bol brutálne zabitý.
6) Don Manuel Medina Almos, biskup z Guadix, bol usmrteny.
7) Don Emanuel Basuto Jiménez, biskup z Jaén, obeť takzvanej "procesie smrti", bol zabitý.
8) Pri mučeníckej smrti pátra Salvia Huix y Miralpeix z kongregacie svatého Filipa Neri, ktorý bol biskupom v Leride, sa diali neobyčajné nadpnrodzené udalosti.
9) Don Juan de Dios y Pozo, apoštolský admimstrator z Anhuela, bol spolu s viacerými kňazmi zastrelený na cintoríne.
10) Don Miguel Serra y Sucarrats, biskup zo Segorly, prevzal svoju diecézu iba pred pár mesiacmi. Vrahovia nechali jeho mŕtvolu ležať na okraji cesty.
11) Don Eustachius Nieto Martan, biskup zo Sigúenzy, zomrel mučeníckou smrťou ako prvý z biskupov.
12) Don Manuel Borras Ferrer, svätiaci biskup z Taragony, bol neľudsky týraný a zabitý.
13) Don Anselmo Poser, biskup svätého života z Teruel, bol dlho mučený.
Republikáni pred blížiacim sa Francovým vojskom utiekli k francúzskym hraniciam, biskupa vzali so sebou. Blízko hranice ho zaživa upálili, sami však utiekli do Francúzska.

Jedného dňa bezbožná vláda v Barcelone vyhlásila rozhlasom, že kňazi boli odstránení, teraz je potrebné sa vysporiadať so zvyškami náboženstva; so sochami, obrazmi, knihami a podobne. Ľudia boli plní strachu, lebo v dome, kde by sa našiel svätý obraz alebo niečo podobné, by za to mohli zaplatiť životom. Preto väčšina ľudí spálila doma všetky kríže, obrazy svätých, spomienky zo svätého prijímania i náboženské knihy. Deň a noc sa robili prehliadky a pritom sliedili nielen po horlivých katolíkoch, ale prekutali i kuchyne, komory, skrátka všetko. Ozbrojení mladíci podľa nálady strieľali známe katolícke osobnosti. Mnohí komunisti pri týchto prehliadkach odcudzili peniaze, zlato a iné cenné predmety. Pri prehliadkach, keď im ešte náhodou pod ruky prišli kríže, sväté obrazy, ružence, povyhadzovali na ulicu a tam to jednoducho spálili. Takéto prehliadky sa konali u bohatých i chudobných. Tri roky trpel národ pod týmto tyranstvom.

Aj ľudia v Almolde trnuli, keď prišli červení do ich dediny. Strach pred smrťou sa šíril všade, nikto si nebol istý, či sa práve on nestane najbližšou obeťou. Zastavili sa v strede obce a hľadali nejaké vhodné ubytovanie. Veľmi sa čudovali, keď našli kostol, lebo väčšina z nich už bola zničená.
"Stane sa i náš kostol korisťou plameňov?" pýtali sa medzi sebou občania dedinky. Komunardi vtrhli do kostola, hrešili a kliali, strhli oltár, sochy i obrazy. Nahromadila sa veľká kopa. Všetko, čo bolo z dreva, zaviezli k pekárovi. Náčelník dal pekárovi príkaz všetko, čo tu vidí, spáliť! Statočný pekár sa neponáhľal, akosi sa nemal k činu, preto náčelník vzal sekeru a rozsekal tabernákulum, obrazy a všetko, čo bolo z dreva na mnoho kusov. Všetko to rozsekal na drobné kusy, lebo si chcel byť istý, aby obyvateľom neostala nijaká pamiatka z ich bývalej svätyne.

António, pekárov synček, celý prestrašený, sa díval na toto vandalstvo. Dostal strach, že otca zastrelia. Čo je to? António spozoroval, že sa pod troskami niečo leskne. Medzitým, čo bol otec v pekárni, vytiahol chlapček svietiace teliesko. Bola to malá sklenená kapslička a v nej malá biela hostia. António žasol. Hoci mal len 5 rokov, predsa už niečo podobné v kostole videl. "Otec, pozri sa! Milý Spasiteľ je tu," kričal radostne chlapček. Otec ešte plný strachu z nevítanej návštevy sa priblížil k chlapcovi. Hlboko dojatý, kľakol na zem so slovami: "Len ty, synček môj, sa toho smieš dotknúť, lebo si ešte malý a dobrý. Vieš, to je milý Spasiteľ v hostii. Chlieb, čo my pečieme, živí len telo, toto je ale nebeský chlieb, ktorý živí a pripravuje dušu pre večný život. Pretože nevieme, či nášho pána farára zabili alebo ušiel, smieme svätú hostiu uschovať doma, a tak ju chrániť pred bezbožníkmi. Choď a schovaj ju vo svojej izbe."

António s radosťou splnil otcov príkaz. Odteraz ho bolo vidieť na ulici pomerne zriedka. Učil sa svoje úlohy a za prítomnosti Spasiteľa sa bavil s hračkami. Ráno vstal, pozdravil svätú hostiu, večer, keď išiel spať, rozlúčil sa s ňou. A tak to trvalo dva roky.

Po porážke republikánov sa vrátil pán farár, vzal hostiu a v sprievode veľkého počtu obyvateľov ju slávnostne uložil do zničeného kostola.

29. októbra 1940 v bulletine Bolletin Parroquial, Valencia bolo oznamené, že hostia je po dvoch rokoch celkom svieža a neporušená. Pri svätej omši ju potom pán farár prijal.

Za oných čias utiekol Ježiško pred Herodesom do Egypta, v Almolde sa uchýlil eucharistický Spasitel k pekárovmu synčekovi.


Pramene:
Bolletin Parroquial de Almonda, Arzobispado Valencia, 29. október 1940.
Mária Haeseleová - Eucharistické zázraky, Genezis 1991.



Home