EUCHARISTIA, Eucharistické zázraky a svedectvá




Náuka o Eucharistii:

Základná náuka
a informácie o Eucharistii


Výber z Cirkevných
dokumentov




Malý výber zázrakov:

Zázrak svätej hostie
v Moncada
(1392)


Misie v Manzanede
(1903)


Tajomstvo malého
židovského chlapca
(1918)


Neporušené hostie
v plameňoch
(1608)


Chlapček z Almolda
(1936)


Zázrak v Maďarsku
(po II. svet. vojne)


Eucharistia
v Argentíne a v Poľsku
(1996 a 2008)


Stretnutie s Ježišom
v Eucharistii
(1987)





Home

Tajomstvo malého židovského chlapca v Krakove

Poľsko 1918    


Prvá svetová vojna obrala mojich rodičov, podobne ako mnohých Poliakov, o celý majetok. Aby som mohol ďalej študovať, musel som si nájsť nejaké vedľajšie zamestnanie. Istá židovská pani hľadala inštruktora pre svojho dvanásťročného synka Daniela, ktorého bolo treba pripraviť na skúšku do druhej triedy gymnázia.

Židom som nebol zvlášť naklonený, neskoršie som však zistil, že medzi nimi existuje mnoho dobrých, slušných a zbožných ľudí. Chlapca som začal vyučovať. Niekedy prišiel Daniel ku mne, inokedy zase ja k nemu.

Jedného dňa ma chlapec očakával s náboženskou knihou v ruke. Po prelistovaní som zistil, že bola napísaná hebrejsky. Pod každou vetou však bol aj nemecký preklad. Pojednávalo sa v nej o prorokovi Jonášovi. Podľa môjho názoru však vysvetlenie bolo skreslené. Knihu som mu vrátil so zamrmlaním: "To nie je pravda." Mladík sa veľmi začudoval a spýtal sa: "Prečo, či židovská viera nie je dobrá?"
Zasypal ma otázkami o katolíckej viere, najmä ho zaujímala osobnosť Kristova. Jeho otázky mi šli na nervy, preto som mu mrzuto odpovedal: "Čo ťa do toho, čo sa o to staráš? Z teba aj tak kresťan nikdy nebude a napokon, radšej sa uč, lebo došiel som sem na to, aby som ťa učil, a nie, aby sme sa tu bavili. Obávam sa, že skúšku neurobíš, a matka bude na mňa právom mrzutá."
Chlapec mlčal. No netrvalo dlho a znova ma bombardoval podobnými otázkami dovtedy, kým som mu nesľúbil, že ho raz zoberiem do našej katedrály. Termín som určil na 7. mája 1918, na sviatok nášho poľského biskupa svätého Stanislava.

Zázrak milosti
Toho dňa prišiel chlapec do môjho bytu. V dobrej nálade sme sa vybrali ku katedrále. Na ceste som ho upozornil na niektoré významné pamiatky a dával som mu k tomu krátke vysvetlenia. V okamihu, keď sme vkročili do katedrály, zaznel hlas striebrobieleho zvončeka. Pravdepodobne na niektorom oltári bolo premenenie. Zastal som a rozmýšľal, čo mám žiakovi najprv ukázať.
Keď som sa k nemu obrátil, Daniel, malý židovský chlapec, kľačal na kolenách, jeho tvár bola celkom bledá, oči sústredené na jeden jediný bod. Naľakal som sa, chytil ho za rameno s otázkou: "Daniel, je ti zle?"
Žiadna odpoveď. Zdalo sa, akoby bol mimo tohto sveta. Tvár mu žiarila nadzemskou krásou, pery čosi šepkali, akoby sa rozprával s nejakou neviditeľnou osobou. Priložil som ucho k jeho ústam, aby som pochytil aspoň niektoré slová, nič som však nerozumel a dodnes neviem, čo vlastne šepkal. Prešlo niekoľko minút a popri nás prešiel kňaz, ktorý pravdepodobne niesol sväté prijímanie chorému. Kľačiaci Daniel nespustil z neho oči.

Keď kňaz opustil kostol, Daniel sa pokojne zdvihol a odišiel do bočnej kaplnky, kde sa nachádzala Prevelebná Sviatosť Oltárna. Bol tak koncentrovaný, až sa mi zdalo, že vidím svätého Stanislava Kostku. Modlil sa asi štvrť hodinu a oči mal pevne upreté na svätostánok. Nechcel som ho rušiť, spočiatku som si myslel, že chlapec stratil duševnú rovnováhu, potom som však dospel k názoru, že to bol zásah milosti Božej.

Spiatočná cesta
Konečne sa Daniel zdvihol a dal mi znamenie, že chce ísť domov. Na spiatočnej ceste som mu kládol opatrne otázky, čo sa s ním vlastne stalo. Dával vyhýbavé odpovede, potom začal hovoriť o živote Spasiteľa.
Musím priznať, že zážitok z katedrály otriasol aj mojou oslabenou vierou. Neskoršie som na to zabudol, mysliac si, že sa Daniel stal obeťou detskej fantázie.

Daniel predpovedá svoju smrť
Chlapca som učil i naďalej bez toho, aby som svoj postoj k nemu zmenil. Jedného dňa mi povedal, že sa chce stať katolíkom. Kládol mi všelijaké otázky, dokonca ma raz prosil, aby som ho pokrstil. Nato som sa nahneval, napomenul ho, aby nechal tieto detské spôsoby, aby sa radšej učil, lebo termín skúšky je blízko a jeho vedomosti sú vonkoncom neuspokojivé.
Chlapec však ostal pokojný a s určitosťou mi povedal, že nijaké skúšky robiť nebude, lebo 8. septembra zomrie, predtým musí byť ešte pokrstený.
Vysmial som sa mu a odpovedal:
"Milý chlapče, ty budeš žiť dlhšie ako ja. A čo sa týka krstu, povedz to svojej matke a uvidíš, čo ti odpovie." Daniel bol v latine i ostatných predmetoch slabý, preto som povedal matke, že môže ísť na skúšku iba po prázdninách. Prešli prázdniny a ja som ho viac nevidel.

7. septembra ma navštívila jeho matka. Dal som jej najavo, že nemienim chlapca ďalej učiť. Povedala mi však, že prišla v celkom inej veci. Daniel je totiž chorý a želá si, aby som ho ešte dnes navštívil. V tom okamihu mi prišli na um jeho slová: "8. septembra zomriem." Sľúbil som, že večer prídem.

Daniela som našiel síce v posteli, ale matka mi vravela, že podľa mienky lekára to nie je nič vážne.
Keď sme boli sami, Daniel sa na mňa vážne pozrel a prosil ma, aby som ho pokrstil. Ak to urobím, vyzradí mi tajomstvo.
Otáľal som, uvažoval, čo mám robiť. Chlapec ma však úpenlivo prosil. Povedal, že nikomu nič nepovie a koniec-koncov, zajtra už aj tak prestane hovoriť navždy. Nato zišiel z postele a dal mi fľašu s vodou. S trasúcou rukou lial som mu vodu na hlavu so slovami:
"Daniel, ja ťa krstím v mene Otca, Syna i ducha Svätého." Chlapec bol prešťastný a hneď mi začal rozprávať, že svojho času v katedrále sa mu zjavil Ježiš. Bol k nemu taký milý, taký krásny a nevysloviteľne dobrý, nežnými slovami mu predpovedal deň smrti a prosil ho, aby sa dal pokrstiť.
Skutočne, Daniel zomrel 8. septembra, na sviatok Narodenia Panny Márie o piatej hodine. Vyzeral viac šťastný ako mŕtvy. (Jeho učiteľ bol taký dojatý, že zmenil spôsob svojho života a neskoršie sa stal vynikajúcim kňazom.)


Pramene:
Jugend - Sendbote des Gôttlichen Herzens Jesu, November 1929, Feldkirch, Ósterreich.
Mária Haeseleová - Eucharistické zázraky, Genezis 1991.



Home