EUCHARISTIA, Eucharistické zázraky a svedectvá




Náuka o Eucharistii:

Základná náuka
a informácie o Eucharistii


Výber z Cirkevných
dokumentov




Malý výber zázrakov:

Zázrak svätej hostie
v Moncada
(1392)


Misie v Manzanede
(1903)


Tajomstvo malého
židovského chlapca
(1918)


Neporušené hostie
v plameňoch
(1608)


Chlapček z Almolda
(1936)


Zázrak v Maďarsku
(po II. svet. vojne)


Eucharistia
v Argentíne a v Poľsku
(1996 a 2008)


Stretnutie s Ježišom
v Eucharistii
(1987)





Home

Misie v Manzanede

Španielsko 1903    


Dňa 20. apríla 1903 sa zjavilo Božské dieťa vo Sviatosti Oltárnej celej farnosti Manzaneda v severnom Španielsku. Patra Mariscala, redemptoristu, poverili držať ľudové misie v spomenutej farnosti, ktorá patrí k biskupstvu Astorga. O svojich zážitkoch podáva túto správu:

"Z príkazu biskupa som sa vybral s pátrom Romerom do obce Manzaneda, ktorá sa po duchovnej stránke nachádzala vo veľmi žalostnom stave. Medzi ľuďmi a miestnym farárom boli na dennom poriadku spory a hádky. Duchovný preto opustil obec a utiahol sa do susednej filiálky San Martino. Kto bol vinný na týchto smutných pomeroch, neviem. V každom prípade, situácia bola veľmi zlá, úcta ku kňazom vymizla a keď videli kňaza na ulici, robili si z neho posmešky, niekedy mu vynadali, ba i ohadzovali kameňmi.

Biskup z Astorgy dúfal, že jedna misia by obci nezaškodila, aby veriacich aspoň trocha usmernila na koľaje našej viery. Poslal nás, redemptoristov v nádeji, že veci pomôžeme. Išli sme tam so zmiešanými pocitmi. Keď sme došli, ľudia si nás ani len nevšimli.

Spoliehajúc sa na pomoc Božiu, začali sme misie nie vo farnosti, ale na filiálke San Martino. Na prvú kázeň prišlo niekoľko detí, z Manzanedy nikto. Až v piaty deň misie prišlo niekoľko osôb aj z Manzanedy, ale viac zo zvedavosti ako zo zbožnosti. My pátri sme stratili chuť do práce, preto som napísal pátrovi provinciálovi, že sa vrátime, lebo naša ďalšia prítomnosť a práca je tu bezúspešná a neprinesie očakávané výsledky. A hľa! Na druhý deň nám prišiel na pomoc sám Pán Boh, a to jedinečným spôsobom. Za 20 minút urobil viac ako my za celý čas. A nielen to, ale neveriaca obec sa zmenila v hlboko veriacu.
Čo sa stalo?
20. apríla 1903 na sviatok svätého Toríbia z Astorgy pristúpili deti k svätému prijímaniu. Prosil som ich, aby sa modlili za obrátenie svojich rodičov a príbuzných. Večer som mal kázať pred Prevelebnou Sviatosťou a odprosiť Spasiteľa za spôsobené urážky. V tento deň akoby sa všetko sprisahalo proti nám. Zachrípol som, nemohol som kázať. Poprosil som pátra Romera, aby ma zastúpil. Ten sa však zdráhal, lebo nebol pripravený. A práve dnes prišlo do kostola mnoho ľudí, nie aby počuli slovo Božie, ale aby videli nádherné osvetlenie, ktoré bolo vopred vyhlásené a naprogramované. Keď páter Romero skončil, boli všetky sviečky na oltároch a v kostole zapálené, teda osvetlenie bolo skutočne pekné. Ja som vystúpil predniesť odprosujúcu modlitbu. Hlas som mal taký slabučký, že ho vôbec nebolo počuť. No zrazu sa celý kostol zaplnil podivným, ostrým svetlom, pri ktorom sa 200 sviečok zdalo ako bledý tieň. Vyzeralo to tak, akoby v kostole vychádzalo slnko. Všetci vzrušení povstávali z lavíc a hľadeli na oltár, odkiaľ vychádzali oslňujúce lúče. Prosil som prítomných, aby kľakli. Poslúchli. Všetci padli na kolená a boli akoby v extáze.
Čo sa vlastne stalo?
Čo spozorovali ľudia? Keď som začal hovoriť, mal som slabý hlas, no zrazu zmohutnel, a čo som hovoril, neviem. Nebol to vlastne ani môj hlas, hovoril sám Spasiteľ. Pozrel som na oltár a tu som spozoroval v hostii najprv obličaj, potom celú postavu Jezuliatka, ako stojí s roztiahnutými rukami pred monštranciou. Hruď malo otvorenú, takže bolo vidieť i srdce. Na rukách a nohách malo rany, z ktorých tiekla krv. Malo snehobiele šaty posiate fialovými kvetmi. Svetlo a jas dieťaťa boli také silné, že ďaleko prekonalo všetky svetlá kostola. Celých 20 minút ľudia obdivovali tento jedinečný zázrak. Môžeme si predstaviť, aké to bolo uchvacujúce divadlo. Keď domáci pán farár uvidel Dieťa, hodil sa na stupne oltára tak ako bol, v omšovom rúchu. Trasúc sa vzrušením, vzdával úctu Pánovi.

Ja som požiadal deti, aby sme spolu odprosili Ježiša za všetky urážky rodičov, príbuzných i známych. Všetky vstali, rozostreli svoje malé ruky, ale boli také vzrušené, že neprehovorili ani slovo. O to hlasnejšie sa so mnou modlili prítomní dospelí.
Ako kedysi Izrael, tak aj oni teraz uzavreli novú zmluvu vernosti a lásky k svojmu Bohu.
Potom som poprosil pána farára, aby nám udelil požehnanie so sviatostným Spasiteľom. Keď chcel hostiu z monštrancie vybrať, ešte stále sa triasol, nebol schopný ju chytiť do ruky. Teraz sa stal druhý zázrak. Zdalo sa, že svätá hostia ožila, vzniesla sa do výšky, a potom sama padla do cibória. Pán farár položil cibórium do tabernákula a plný údivu a bázne odišiel do sakristie.

Ľud však nechcel opustiť kostol. Až keď som im to ráznejšie prikázal, poslúchli. Nikto sa však neodvážil otočiť chrbát k oltáru, ale pomaly sa posúvajúc, vyspätkovali z kostola. Keď sa večer ozvali zvony, celá Manzaneda odišla za svojím farárom do San Martina. Ľudia pokľakli na kolená, odprosili farára za urážky a prosili ho, aby sa vrátil do dediny a zaujal svoje miesto, tak ako predtým. Akí šťastní boli misionári, keď sledovali tento neuveriteľný obrat.

Keď som na druhý deň ráno šiel slúžiť svätú omšu, pre nával detí a dospelých som sa sotva dostal k oltáru. Jeden 19-ročný mladík plakal. Prečo? Včera videl tiež Božské dieťa, ale len veľmi hmlisto, a to ho primälo urobiť si spytovanie svedomia, dokonalú ľútosť a svätú spoveď.
Istý starý človek, ktorý úplne stratil vieru, ostal skoro celý deň v kostole a ľutoval svoju predošlú neveru.
Jedným slovom: vyspovedala sa celá dedina a nasledujúci deň trvalo sväté prijímanie vyše troch hodín.

V posledný deň misií, dňa 27. apríla 1903, ako prejav vďaky za obrátenie celej farnosti spievalo sa slávnostné Te Deum. A zázrak. Keď sme spievali: "Veľký Bože, chválime ťa", objavilo sa z hostie Božské dieťa práve tak, ako predtým v postave asi 6-ročného chlapčeka. Jediný rozdiel bol v tom, že už nemal na sebe nijaké rany a šaty boli úplne biele, bez fialových kvetov. Jeho tvár žiarila nebeskou radosťou. Nedá sa opísať, akí sme boli všetci nesmierne dojatí. Pri speve je v kostole kríž, na ktorom je zobrazené Božské dieťa v tej podobe, ako sa zjavilo." Pán biskup z Astorgy ihneď nariadil vyšetrovanie celej udalosti. Vyslal do Manzanedy váženého a učeného kňaza Dona Antonia Fatu a notára pána Tomasa de Barrio ako vyšetrujúceho sudcu. Títo boli splnomocnení všetky výpovede svedkov overiť prísahou a podpismi. Zakrátko mohol biskup v cirkevných listoch výsledky vyšetrovania zverejniť. Napísal: "Zjavenie Božského dieťaťa v Manzanede je skutočnosťou, ktorá nepripúšťa ani najmenšiu pochybnosť." Najväčším dôkazom pravosti a ozajstnosti zjavenia je však skutočnosť, že celá dedina sa zmenila v jeden hlboko veriaci celok.


Pramene:
"La Luz de Astorga" a denná tlač Španielska z apríla 1903; P. Manuel Traval y Roset S.J., Prodigios Eucaristicos, Barcelona. Mária Haeseleová - Eucharistické zázraky, Genezis 1991.



Home